Obec sa spomína od roku 1431 ako Cherthws. Doložená je z roku 1773 ako Czertissne, z roku 1786 ako Čertissneye, z roku 1920 ako Čertiažne, od roku 1927 ako Čertižné; maďarsky Csertész, Nagycsertész. Pôvod názvu obce Čertižné sa interpretuje rôzne. Podľa obecnej kroniky z roku 1996 názov obce pochádza z ruského slova "čertjož"- kartina, respektíve od slova "čerta"- čiara. No treba spomenúť aj legendu, ktorá sa v obci traduje a prenáša z pokolenia na pokolenie v ústnom podaní, podľa ktorej je názov spojený s pánom, ktorému patril chotár. Jedného dňa prišiel na poľovačku s pánom aj jeho sluha, ktorý sa volal Čertež. Keď prišli na miesto, pán vzal zbraň a odišiel do lesa. Sluha obriadil kone a tiež so zbraňou sa vybral do lesa za svojim pánom. Pán sa skryl do kríkov a čakal na divú zver. Tu sa k miestu, kde sedel pán priblížil sluha, ktorý si myslel, že tam, kde bol schovaný pán je nejaká divá zver. Namieril zbraň a vystrelil. Zabil tak svojho milujúceho pána. Sklamaný a nešťastný zo smrti svojho pána sa rozhodol, že sa domov nevráti, lebo vedel, že za vraždu svojho pána ho aj tak čaká smrť. Rozhodol sa, že ostane žiť na mieste, kde sa stal ten neúmyselný zločin. Tento biedny sluha sa dlhý čas skrýval okolo čertižnianskej osady. Zo začiatku ho videl jeden osadník, potom druhý a nakoniec o ňom vedela celá osada. Podľa tejto legendy sa traduje, že osada dostala názov práve podľa tohto zločinca. Podľa údajov z obecnej kroniky mala obec Čertižné v roku 1715 jeden mlyn a dvadsaťdva domácnosti. Za panovania Márie Terézie tu bola zriadená colnica, ktorá jestvovala do roku 1848. Miesto, kde stála pôvodná colnica sa volá "na tricatok". Matrika obce bola založená v roku 1792. V nej sa nachádza množstvo údajov o smrteľných ochoreniach z hladu, cholery a o iných epidémiách. Za vlády Jozefa II. v rokoch 1784 -1787 bolo prvé sčítanie obyvateľstva v obci Čertižné. V tomto období sa tu nachádzalo stoosemnásť domov, v ktorých žilo 141 rodín. Celkový počet obyvateľov bol 815. V tom čase boli v obci dvaja farári a jeden úradník. Na prelome 19. storočia žilo v obci vyše 1000 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom a budovaním železničnej dráhy v Medzilaborciach. Obyvatelia pracovali v rozsiahlych lesoch a pálili uhlie.

Hospodárska štatistika podáva údaje o životnom prostredí a rozlohe chotára obce, ktorý sa rozprestieral na 4112 katastrálnych juter. Bolo tu 146 gazdovstiev. Väčšina chotára sa skladala z lesov, ktorá sa rozprestierala na 1904 katastrálnych juter. Na ornú pôdu pripadalo 1111 katastrálnych juter. Poľnohospodárska práca sa robila koňmi. Veľká časť pôdy patrila bohatým pánom. Obyvatelia obce živorili na malých kúskoch zeme (kronika obce Čertižné z roku 1996, s.7). Podľa údajov z obecnej kroniky približne v blízkosti obce sa tiahla hranica Veľkomoravskej ríše a Kyjevskej Rusi. Podľa archívnych materiálov náboženstvo alebo viera v období 17.storočia nebola známa. Nevedelo sa či ide o pravoslávnu alebo katolícku vieru. Ale neskôr sa vplyvom východu prejavovala pravoslávna viera. S náboženstvom sa spájali aj legendy o tom, ako bol založený chrám. Legenda hovorí, že pastier pri pasení oviec uvidel ako jedná ovečka niečo vyhrabala zo zeme. Prišiel ku nej a uvidel nejakú handru. Vytiahol tu handru a uvidel mešec so zlatými peniazmi. Považoval to za boží dar, tie peniaze si nechcel nechať pre seba, ale sa rozhodol, že na tom mieste dá postaviť chrám. Meno toho pastiera nikto nevie. Ten chrám bol drevený a slúžil ľudom asi 150 rokov. Sú záznamy, že bol postavený okolo roku 1426-1476. Neskôr tento drevený chrám bol zničený a postavil sa nový kamenný, ktorý tu stojí dodnes. Bol postavený v roku 1929. V ňom sa ešte nachádza aj vzácny ikonostas z toho dreveného chrámu. Tento chrám je najväčšou pýchou našej obce. Obec je známa aj tým, že tu žili a pôsobili také osobnosti ako Adolf Ivanovič Dobrianský, Július Stavrovský-Popradov, Michal Beskyd, Vasiľ Zozuľak, Irinej Chanat.

Podľa údajov z obecnej kroniky Čertižné je známe aj tým, že cez obec prechádzal aj ruský cár Peter Prvý a taktiež aj francúzsky cisár Napoleon Bonaparte, keď postupoval do Moskvy v čase vojny. Čertižné oslobodili dňa 8. 10. 1944 vojská IV. ukrajinského frontu. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. V roku 1965 pri príležitosti 30. výročia vzbury bola obec vyznamenaná Radom práce.

Narodenie: 18. január 1850, Sulín - Slovenská republika,

Úmrtie: 27. marec 1899, Prešov - Slovenská republika

Gréckokatolícky kňaz, zakarpatský básnik, buditeľ, filozof, historik, publicista. Zaoberal sa slovanskými jazykmi, v Čertižnom pôsobil ako farár, kde ho pozval jeho priateľ Adolf I. Dobriansky. Ovládal niekoľko jazykov - angličtinu, gréčtinu, francúzsky jazyk, latinský jazyk, nemčinu, maďarčinu a slovanské jazyky. Bol stúpencom ruskej orientácie. Je autorom množstva veršov, etnografických a publicistických statí o reči. Tvoril pod pseudonymom Popradov. V Čertižnom pôsobil 20 rokov, zomrel na zápal pľúc v marci 1899. Je pochovaný v Čertižnom neďaleko hrobu A. I. Dobrianského.

V súvislosti s prvou svetovou vojnou patrí obec Čertižné medzi unikáty. V katastri obce sa totiž podľa archívnych dokumentov nachádza až päť vojenských cintorínov z rokov 1914-1915. Časť vojakov bola na miestnych cintorínoch pochovaná už počas vojny. Zvyšok vojakov pochovali na tomto mieste československé orgány v medzivojnovom období. V katastri obce, ale aj v samotnej obci, sa nachádzalo množstvo roztrúsených vojnových hrobov. V rámci šetrenia finančných prostriedkov určených na starostlivosť o vojnové hroby sa pristúpilo k sústredeniu vojnových hrobov a vytvoreniu vojnových cintorínov. Po rozhodnutí o sústredení vojnových hrobov bol vypracovaný plán, podľa ktorého sa malo postupovať. Tento plán vypracovali s veľmi zodpovedným prístupom žandári z miestnej žandárskej stanice. Najprv zaniesli na mapu pozície všetkých vojnových hrobov v okolí. Potom rozdelili celé územie katastra do piatich sektorov. V každom sektore bolo určené centrálne miesto, kde sa mali zhromaždiť exhumované pozostatky padlých vojakov. Na tomto mieste vznikol vojenský cintorín. V každom sektore postupovali rovnakým spôsobom. Vybrali miesto, na ktorom sa nachádzal nejaký masový hrob, a v jeho blízkosti pochovávali exhumované obete z okolia. Takýmto postupom vzniklo všetkých päť cintorínov v Čertižnom.

Židovský cintorín je vzdialený približne 1,5 km (smerom na Medzilaborce) od obecného úradu v Čertižnom. Cintorín je po rekonštrukcii oplotenia a aj jednotlivých náhrobných kameňov.