Narodenie: 19. december 1817, Rudlov - Slovenská republika,

Úmrtie: 19. marec 1901, Innsbruck - Rakúsko

A. I. Dobriansky bol vynikajúci verejný činiteľ Ruského hnutia v Podkarpatskej Rusi, právnik, spisovateľ, buditeľ. Ideológ návratu uniátov do pravoslávia, autor množstva prác, zasvätených histórii, etnografii, náboženskej a politickej situácii v rakúskej Rusy. Bol aj vládnym poradcom vo Viedni a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Uznávaný vodca karpatsko-ruského hnutia, organizátor kultúrneho, jazykového a etnického zjednocovania Rusínov s ruským národom v Rusi, bojovník za práva Rusínov a Slovákov. Pochádzal z uznávaného šľachtického rodu. Bol veľmi osvietený a plynule hovoril deviatimi jazykmi: maďarsky, nemecky, anglicky, francúzsky, grécky, latinsky, taliansky, slovensky a rusky. Jeho články boli publikované v Moskve, Paríži, Budapešti, vo Viedni a iných mestách. Hovoril, že pôda by mala byť predaná iba do dobrých rúk. Odučoval ľudí od konzumácie alkoholu. V testamente poručil, aby bol jeho majetok rozdelený rovnakým dielom medzi obyvateľov Čertižného. Životopis Adolfa Ivanoviča Dobrianského nájdete po kliknutí sem.

Pochovali ho neďaleko hrobu jeho priateľa v Čertižnom 26. marca za veľkého zhromaždenia národa, slávnostný pohrebný obrad slúžilo 12 kňazov. Posledný hold pamiatke Adolfa Dobrianskeho prišli vzdať roľníci okolitých dedín, jeho príbuzní, priatelia aj predstavitelia ruských spoločenstiev rakúskej Rusi. Adolf Dobrianský bol hlavou veľkej rodiny, prakticky všetky jeho deti a vnuci boli známymi osobnosťami ruského hnutia.

Socha Adolfa I. Dobrianskeho na obecnom cintoríne v Čertižnom

Exekúcie, ktoré dňa 13. marca 1935 sa začali od ôsmej hodiny v Borove (tri), pokračovali na poludnie v Habure (štyri) a v popoludňajších hodinách sa ďalšie dve mali uskutočniť v Čertižnom. Kým v Borove a Habure, podľa vyjadrenia E. Mihala, pomocného zriadenca Okresného súdu v Medzilaborciach, „žiadny odpor zo strany dlžníkov prejavený nebol, ani žiadne násilie voči výkonnému orgánu dlžníkmi spáchané neboli, ba ani žiadne výtržnosti zo strany ostatného občianstva týchto obcí pri zhora uvedených výkonoch spáchané neboli“, udalosti v Čertižnom dostali dramatický spád. Pavol Dimun, syn exekvovaného Jána Dimuna, odmietol vydať exekútorovi kravu za nedoplatky na priamych daniach vo výške 404 Kč. Správa Okresného úradu v Medzilaborciach z 18. Marca 1935, adresovaná Prezídiu Krajského súdu v Košiciach, ďalší priebeh opisuje takto: „Keď berný exekútor chcel potom vojsť do stajne postavil sa mu Pavol Dimun na odpor a do stajne ho nepustil. Následkom toho berný exekútor odišiel z Dimunovho domu na četnícku stanicu... Pavol Dimun bol četníckou hliadkou v mene zákona vyzvaný, aby neodporoval výkonu exekúcie a aby opustil miesto od dverí stajne. Tento však výzvu neuposlúchol a tiež v tom okamihu už zhromaždený dav vrhnul sa do dvora Dimuna vykrikujúc, že četníci nemajú poslúchať exekútora, že vo dvore Dimuna nemajú čo hľadať, keďže v tomto ani žiadneho práva nemajú. Demonštrantov bolo asi 100 osôb.“

Už v prvý deň týchto udalostí boli v Čertižnom prítomní viacerí obyvatelia Habury, ale aktívnejšie vystúpili až na druhý deň (14. Marca), ako na to poukazuje citovaná úradná správa: „Pri hľadaní a zisťovaní páchateľov došlo opätovne k výtržnostiam a k vzbure obyvateľstva Čertižného, pričom bola demolovaná aj budova četníckej stanice, ba došlo aj k výstrelom i zo strany občanov, ktorým prišli na pomoc aj občania zo susednej obce Habura a keď padli prvé výstrely zo strany občianstva a demonštranti ani napriek rozohnaniu obuškami, v streľbe a hádzaní kameňmi neprestali, to na povel četníckeho okresného veliteľa nadporučíka Vacíka bolo použito zbraní.

Zosilnené hliadky četníkov, v počte 230-240 mužov, pod velením majora Strichavky z Humenného a podplukovníka Blahy z Bratislavy, pristúpili už 16. Marca k zatýkaniu účastníkov vzbury. Haburský notár o tom napísal: „Ale keď žandári celé obce obsadili, po chotári sa na päť krokov rozostavili, počali chlapi do lesov utekať. Tí, čo zostali doma, pocítili následky. Žandári od prvého čísla brali chlapa za chlapom do triedy štátnej ľudovej školy v Habure. A tu, vinný – nevinný, bili. Keď omdleli, poliali vodou a bili ďalej. Takto trvalo dva dni. Na tretí deň už sa hrnuli komunistickí poslanci do Habury. Zakročili a žandári prestali biť. A to malo veľký ohlas u ľudu.

Štátne zastupiteľstvo v Košiciach celkove žalovalo 105 osôb, z toho 62 vrátane dvoch žien bolo odsúdených.

2019

5. ročník, 5. vydanie - december 2019

2018

4. ročník, 4. vydanie - december 2018

2017

3. ročník, 3. vydanie - december 2017

2016

2. ročník, 2. vydanie - december 2016

2015

1. ročník, 1. vydanie - december 2015

-

Pozvánka na sv. misie v Čertižnom (.PDF, 14.-18.6.'23)

-

STRECHA FARY - Faktúry a dokumenty.PDF

(kliknite na odkaz)

 ceny sú uvedené s DPH.

-

Projekt: Gréckokatolícky chrám v Čertižnom, ÚZPF č. 115/1 - Náter strechy a kovových konštrukcií.

Číslo zmluvy: MK-4995/2019-423

Správa o realizácii projektu s fotodokumentáciou (PDF)

Faktúra za natieranie strechy chrámu

Faktúra za práce naviac na streche chrámu (mimo projekt) 

Výzva na predkladanie ponúk - natieranie strechy (ukončené, DOC)

 Zmluva o dielo (PDF)

 -

Obec sa spomína od roku 1431 ako Cherthws. Doložená je z roku 1773 ako Czertissne, z roku 1786 ako Čertissneye, z roku 1920 ako Čertiažne, od roku 1927 ako Čertižné; maďarsky Csertész, Nagycsertész. Pôvod názvu obce Čertižné sa interpretuje rôzne. Podľa obecnej kroniky z roku 1996 názov obce pochádza z ruského slova "čertjož"- kartina, respektíve od slova "čerta"- čiara. No treba spomenúť aj legendu, ktorá sa v obci traduje a prenáša z pokolenia na pokolenie v ústnom podaní, podľa ktorej je názov spojený s pánom, ktorému patril chotár. Jedného dňa prišiel na poľovačku s pánom aj jeho sluha, ktorý sa volal Čertež. Keď prišli na miesto, pán vzal zbraň a odišiel do lesa. Sluha obriadil kone a tiež so zbraňou sa vybral do lesa za svojim pánom. Pán sa skryl do kríkov a čakal na divú zver. Tu sa k miestu, kde sedel pán priblížil sluha, ktorý si myslel, že tam, kde bol schovaný pán je nejaká divá zver. Namieril zbraň a vystrelil. Zabil tak svojho milujúceho pána. Sklamaný a nešťastný zo smrti svojho pána sa rozhodol, že sa domov nevráti, lebo vedel, že za vraždu svojho pána ho aj tak čaká smrť. Rozhodol sa, že ostane žiť na mieste, kde sa stal ten neúmyselný zločin. Tento biedny sluha sa dlhý čas skrýval okolo čertižnianskej osady. Zo začiatku ho videl jeden osadník, potom druhý a nakoniec o ňom vedela celá osada. Podľa tejto legendy sa traduje, že osada dostala názov práve podľa tohto zločinca. Podľa údajov z obecnej kroniky mala obec Čertižné v roku 1715 jeden mlyn a dvadsaťdva domácnosti. Za panovania Márie Terézie tu bola zriadená colnica, ktorá jestvovala do roku 1848. Miesto, kde stála pôvodná colnica sa volá "na tricatok". Matrika obce bola založená v roku 1792. V nej sa nachádza množstvo údajov o smrteľných ochoreniach z hladu, cholery a o iných epidémiách. Za vlády Jozefa II. v rokoch 1784 -1787 bolo prvé sčítanie obyvateľstva v obci Čertižné. V tomto období sa tu nachádzalo stoosemnásť domov, v ktorých žilo 141 rodín. Celkový počet obyvateľov bol 815. V tom čase boli v obci dvaja farári a jeden úradník. Na prelome 19. storočia žilo v obci vyše 1000 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom a budovaním železničnej dráhy v Medzilaborciach. Obyvatelia pracovali v rozsiahlych lesoch a pálili uhlie.

Hospodárska štatistika podáva údaje o životnom prostredí a rozlohe chotára obce, ktorý sa rozprestieral na 4112 katastrálnych juter. Bolo tu 146 gazdovstiev. Väčšina chotára sa skladala z lesov, ktorá sa rozprestierala na 1904 katastrálnych juter. Na ornú pôdu pripadalo 1111 katastrálnych juter. Poľnohospodárska práca sa robila koňmi. Veľká časť pôdy patrila bohatým pánom. Obyvatelia obce živorili na malých kúskoch zeme (kronika obce Čertižné z roku 1996, s.7). Podľa údajov z obecnej kroniky približne v blízkosti obce sa tiahla hranica Veľkomoravskej ríše a Kyjevskej Rusi. Podľa archívnych materiálov náboženstvo alebo viera v období 17.storočia nebola známa. Nevedelo sa či ide o pravoslávnu alebo katolícku vieru. Ale neskôr sa vplyvom východu prejavovala pravoslávna viera. S náboženstvom sa spájali aj legendy o tom, ako bol založený chrám. Legenda hovorí, že pastier pri pasení oviec uvidel ako jedná ovečka niečo vyhrabala zo zeme. Prišiel ku nej a uvidel nejakú handru. Vytiahol tu handru a uvidel mešec so zlatými peniazmi. Považoval to za boží dar, tie peniaze si nechcel nechať pre seba, ale sa rozhodol, že na tom mieste dá postaviť chrám. Meno toho pastiera nikto nevie. Ten chrám bol drevený a slúžil ľudom asi 150 rokov. Sú záznamy, že bol postavený okolo roku 1426-1476. Neskôr tento drevený chrám bol zničený a postavil sa nový kamenný, ktorý tu stojí dodnes. Bol postavený v roku 1929. V ňom sa ešte nachádza aj vzácny ikonostas z toho dreveného chrámu. Tento chrám je najväčšou pýchou našej obce. Obec je známa aj tým, že tu žili a pôsobili také osobnosti ako Adolf Ivanovič Dobrianský, Július Stavrovský-Popradov, Michal Beskyd, Vasiľ Zozuľak, Irinej Chanat.

Podľa údajov z obecnej kroniky Čertižné je známe aj tým, že cez obec prechádzal aj ruský cár Peter Prvý a taktiež aj francúzsky cisár Napoleon Bonaparte, keď postupoval do Moskvy v čase vojny. Čertižné oslobodili dňa 8. 10. 1944 vojská IV. ukrajinského frontu. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. V roku 1965 pri príležitosti 30. výročia vzbury bola obec vyznamenaná Radom práce.

Narodenie: 18. január 1850, Sulín - Slovenská republika,

Úmrtie: 27. marec 1899, Prešov - Slovenská republika

Gréckokatolícky kňaz, zakarpatský básnik, buditeľ, filozof, historik, publicista. Zaoberal sa slovanskými jazykmi, v Čertižnom pôsobil ako farár, kde ho pozval jeho priateľ Adolf I. Dobriansky. Ovládal niekoľko jazykov - angličtinu, gréčtinu, francúzsky jazyk, latinský jazyk, nemčinu, maďarčinu a slovanské jazyky. Bol stúpencom ruskej orientácie. Je autorom množstva veršov, etnografických a publicistických statí o reči. Tvoril pod pseudonymom Popradov. V Čertižnom pôsobil 20 rokov, zomrel na zápal pľúc v marci 1899. Je pochovaný v Čertižnom neďaleko hrobu A. I. Dobrianského.

Prírodná rezervácia Čertižnianske lúky /Mokré lúky pod Čertižným/ je chráneným územím katastra obce Čertižné na výmere 1,36 ha. V terénnej depresii vedľa hospodárskej krajiny Laboreckej vrchoviny sa zachovali biologicky hodnotné slatino-rašelinové spoločenstvá, málo narušené ľudskými zásahmi. Chránené územie tvoria podmáčané lúčne a slatinné spoločenstvá v rôznych postupných štádiach, krovité vŕby a porast jelše lepkavej. Medzi najvýznamnejšie chránené, vzácne a ohrozené druhy rastlín v rezervácii patria vachta trojlistá, iskerník veľký, rašelinníky, kruštík močiarny a vlhkomilné a mokraďové ostrice. Z krovitých vŕb sú zastúpené vŕba popolavá, vŕba ušatá a vzácna vŕba päťtyčinková. Toto územie vytvára podmienky pre vzácne a ohrozené živočíchy. Z vtákov je tu trsteniarik obyčajný a sedmohlások obyčajný.

2020

• Korzár Horný Zemplín - 31.10.2020 -Starosta Čertižného vozí dedinčanov na testovanie upraveným autom. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Korzár Horný Zemplín - 27.10.2020 - Za testovaním budú cestovať do susednej obce. Starosta núka odvoz obecným autom. Článok nájdete po kliknutí SEM

2018

• Korzár Horný Zemplín - 28.11.2018 - Na exekútorov vzali kamene a palice. Aj taká bola vzbura v Čertižnom. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Humenné 24 - 26.11.2018 - S foťákom v ruke po Čertižnom: Táto dedina ukrýva nejednu zaujímavosť! Článok nájdete po kliknutí SEM
• Korzár Horný Zemplín - 26.11.2018 - Vzácne rašeliniská a mokrade v rezervácii zachraňuje aj kosenie a výrub. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Korzár Horný Zemplín - 25.11.2018 - Obec pri poľskej hranici má päť vojnových cintorínov. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Korzár Horný Zemplín - 24.11.2018 - V Čertižnom je pochovaný významný rusínsky buditeľ Dobriansky. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Teraz.sk TASR - 24.11.2018 - V obci Čertižné je pochovaný významný rusínsky buditeľ Dobriansky. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Teraz.sk TASR - 24.11.2018 - V katastri obce Čertižné sa nachádza päť cintorínov z prvej svetovej. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Korzár Horný Zemplín - 04.08.2018 - Zablúďte do Čertižného a Habury, objavíte čarovný kraj. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Podvihorlatské noviny - 16.07.2018 - Pamätná tabuľa pre A. Dobrianskeho. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 5)
• Obecné noviny - 10.07.2018 - V Čertižnom odhalili pamätnú tabuľu Adolfovi Dobrianskemu. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Korzár Horný Zemplín - 10.07.2018 - V Čertižnom odhalili pamätnú tabuľu Adolfovi Dobrianskemu. Článok nájdete po kliknutí SEM
• LEM.FM - 09.07.2018 - В Чертіжнім одкрыли таблу Добряньскому. Článok nájdete po kliknutí SEM
• LEM.FM - 15.05.2018 - Лавка при гробі Добряньского. О три тыжні одкрытя пропамятной таблиці. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Humenský expres - 13.04.2018 - Čertižné: Cezhraničným projektom prispeli k zviditeľneniu obce. Článok nájdete po kliknutí SEM
• LEM.FM - 03.04.2018 - Все веце турістів має інтерес о Чертіжне. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Korzár Horný Zemplín - 30.03.2018 - Do Čertižného prichádza čoraz viac návštevníkov. Článok nájdete po kliknutí SEM
• Podvihorlatské noviny - 26.02.2018 - Dvadsiatapiata kapitola pochodu DUKLA - ČERTIŽNÉ. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 10)
• Korzár Horný Zemplín - 07.02.2018 - Pochod vďaky na lyžiach z Dukly bude mať už 25 ročníkov. Článok nájdete po kliknutí SEM

2017

• Podvihorlatské noviny - 14.08.2017 - 3. ročník výstupu na Kameň. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)
• Podvihorlatské noviny - 14.08.2017 - Deň pre deti - Čertižné. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 5)
• TV JOJ - 16.07.2017 - Z polárneho kruhu až do Čertižného - Video nájdete po kliknutí SEM (čas 26:40)
• Podvihorlatské noviny - 15.05.2017 - Vatra oslobodenia - Čertižné. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)
• Podvihorlatské noviny - 24.04.2017 - 19. ročník Veľkonočného stolnotenisového turnaja - Po Veľkej noci za zelenými stolmi. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 9)
• Rusyn.sk - 09.03.2017 - Náročný terén Pochodu vďaky si užili aj 73-roční turisti. Článok nájdete po kliknutí SEM
• LEM.FM - 05.03.2017 - Pamätný deň Adolfa I. Dobrianského. Záznam nájdete po kliknutí SEM
• Podvihorlatské noviny - 20.02.2017 - 24. ročník pochodu vďaky Dukla - Čertižné. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)
• Rádio Regina - 01.02.2017 - Zvony nad krajinou z obce Čertižné. Záznam nájdete po klinutí SEM
• Korzár Horný Zemplín - 28.01.2017 - Pochod vďaky na lyžiach z Dukly napíše svoj ďalší ročník. Článok nájdete po kliknutí SEM

2016

• Prešovská pravoslávna eparchia - 12.10.2016 - Spomienka na národného buditeľa Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho v Čertižnom. Článok nájdete po kliknutí SEM

• Televízia RTVS - 18.10.2016 - Ukrajinský magazín - A.I.Dobriansky a jeho odkaz pre súčasnosť. Video nájdete po kliknutí SEM

• Televízia RTVS - 16.10.2016 - Kresťanský magazín Orientácie - Predstavenie Chrámu Nanebovstúpenia Pána. Video nájdete po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 26.09.2016 - A.I.Dobriansky a jeho odkaz pre súčasnosť. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 4)

• Televízia RTVS - 22.09.2016 - Národnostné správy - A.I. Dobriansky a jeho odkaz pre súčasnosť. Video nájdete po kliknutí SEM

• Rusyn.sk - 10.09.2016 - Víkend s rusínsko-slovenským národným buditeľom A.I. Dobrianskym. Článok nájdete po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 05.09.2016 - Turistika s príchuťou histórie. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)

• Týždenník Šarm - 10.08.2016 - Chránené rastliny pri potulkách netrhajte: Viete, aká pokuta vám hrozí? Článok nájdete po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 01.08.2016 - Deň pre deti v Čertižnom. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)

• Rádio Regina - 22.07.2016 - Rozhovor so starostom obce o podujatí "Deň pre deti" v obci Čertižné (čas 07:15). Záznam po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 18.07.2016 - Cezhraničná spolupráca pomôže oživiť región. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 2)

• Podvihorlatské noviny - 04.07.2016 - Rozvoj regiónu podporí nárast turistov. Článok nájdete po kliknutí SEM (strana 2)

• NOVINY.SK - 28.03.2016 - Čertovsky dobrá dedina. Vitajte v Čertižnom! Článok nájdete po kliknutí SEM

• TV JOJ - 27.03.2016 - Predstavenie obce v TV JOJ. Článok nájdete po kliknutí SEM

• VTEDY.SK - 25.03.2016 - ...Veľká noc ide! Článok nájdete po kliknutí SEM

• 24hod.sk - 16.03.2016 - Expozíciu bojnického zámku na Veľkú noc doplnia aj kraslice z Martina. Článok nájdete po kliknutí SEM

• Lelija HE - 07.03.2016 - Deň žien v Čertižnom. Článok nájdete po kliknutí SEM

2015

• Korzar.sk - 23.12.2015 - Pastiersku hru šifrovane zapísal Čertižňan v Amerike. Článok nájdete po kliknutí SEM

• Rádio Regina - 21.12.2015 - Projekt obnovy verejného osvetlenia v obci Čertižné (čas 10:45). Záznam po kliknutí SEM

• Rusyn.sk - 17.12.2015 - Žiaci ZŠ Karpatskej spoznávajú buditeľov rusínskeho národa. Článok nájdete po kliknutí SEM

• Rádio Regina - 07.12.2015 - Zhodnotenie roku a plány na ďalšie obdobie (čas 11:20). Záznam po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 09.11.2015 - Ukončenie 1. etapy revitalizácie cintorína - článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)

• Rádio Regina - 06.11.2015 - Revitalizácia obecného cintorína. Záznam po kliknutí SEM

• Rádio Rusyn.fm - 05.09.2015 - Predstavenie obce Čertižné v relácii "Našy sela". Záznam po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 31.08.2015 - 1. ročník výstupu na Kameň - článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)

• Podvihorlatské noviny - 17.08.2015 - Deň pre deti v Čertižnom - článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)

• Humenský Korzár - 18.06.2015 - Úspechy našich stolných tenistov - článok nájdete po kliknutí SEM

• Slovenský východ - 23.03.2015 - 80. výročie Čertižniansko-haburskej vzbury - článok nájdete po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 23.03.2015 - 80. výročie Čertižniansko-haburskej vzbury - článok nájdete po kliknutí SEM (strana 4 a 5)

• Denník Pravda - 19.03.2015 - 80. výročie Čertižniansko-haburskej vzbury - článok nájdete po kliknutí SEM

• Rádio Regina - 16.03.2015 - 80. výročie Čertižniansko-haburskej vzbury - audio záznam a rozhovory nájdete po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 16.03.2015 - Oslava Medzinárodného dňa žien v Čertižnom - článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)

• NašeNovinky.sk - 06.02.2015 - 22. ročník pochodu vďaky na lyžiach - článok nájdete po kliknutí SEM

• Humenský Korzár - 03.02.2015 - 22. ročník pochodu vďaky na lyžiach - článok nájdete po kliknutí SEM

• Podvihorlatské noviny - 16.02.2015 - 22. ročník pochodu vďaky na lyžiach - článok nájdete po kliknutí SEM (strana 6)

• Humenský Korzár - 03.02.2015 - 22. ročník pochodu vďaky na lyžiach - článok nájdete po kliknutí SEM

• Slovenský východ - 02.02.2015 - Vyhlásenie výberového konania na hlavného kontrolóra obce - článok nájdete po kliknutí SEM (strana 9)

Obec Čertižné (Чертiжне)

Čertižné patrí k najvýznamnejším rusínskym obciam v Slovenskej republike. Leží 12 km na sever od Medzilaboriec, 2 km od prameňa rieky Laborec po jej oboch stranách v podhorskej oblasti Nízkych Beskýd. Nadmorská výška chotára sa pohybuje od 420 m do 830 m v rozlohe 2 372 hektárov. Najbližším mestom sú spomínané Medzilaborce, ktoré sú zároveň okresným mestom.
Čertižniansky chotár od severovýchodu až po severozápad hraničí s Poľskou republikou v dĺžke necelých 10 km. Na západe susedí s chotárom Driečna asi v dĺžke 5 km, a na juhu s chotárom obce Habura – asi 6 km. Popisných čísel v obci je 226, z toho je približne 40 domov neobývaných. V Čertižnom žije 357 občanov (k 01.01.2015).
Dominantou obce Čertižné je kostol z roku 1928. Historickou vzácnosťou je drevený vyrezávaný oltár zo začiatku 18. storočia. V centrálnej časti obce sa nachádza historická budova, bývalá žandárska stanica. Na priečelí tejto budovy sa nachádza pamätná tabuľa, pripomínajúca 14. marec 1935, známu čertižsko-haburskú vzburu. Obec Čertižné je významná najmä cintorínom, kde sú pochovaní takí významní činitelia, ako národný buditeľ Dobrianskij, Stavrovskij – Popradov, Chanat, Zuzuľak a ďalší, ktorí zohrali významnú úlohu v rozvoji našej obce a okolitého regiónu. K pozoruhodnostiam patria kamenné kríže, hlavne jeden z nich „Na Hrune“ s nápisom z roku 1903. Zaujímavým miestom je aj židovský cintorín „Medzi Potičky“ a taktiež kameň s vyrytými záhadnými znakmi „Za Lazky“. V novostavbe kultúrneho domu z roku 1974, ktorý je strediskom všetkého kultúrno-spoločenského diania v obci, sa nachádza sídlo Obecného úradu.

Počasie a podnebie

Chotár obce Čertižné patrí do klimatickej miernej oblasti. Je tu príjemné, zdravé podnebie a vďaka tomu, že sa v širokom okolí nenachádzajú žiadne veľké závody, je tu zdravé a čisté ovzdušie. Aj plynofikácia v obci prispela k čistote ovzdušia. Teplota v zimných mesiacoch klesá pod mínus 20 stupňov Celzia, v lete vystupuje aj nad plus 30 stupňov Celzia. Priemerný ročný úhrn zrážok presahuje 800 mm. Preto väčšia časť roka je vlhká. Ale veľké záplavy, ako aj suchá sa tu nevyskytujú. Sneh sa poväčšine drží od novembra do apríla.

Príroda

Obec Čertižné patrí do podhorskej oblasti Laboreckej vrchoviny. Je obkolesená bujne zalesnenými vrchmi s bohatou faunou a flórou. Naše lesy sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty so sídlom v Humennom. V okolitých vrchoch pramení viac malých potôčikov, ktoré sa spájajú do troch väčších potokov. Prostredný z nich je samotný Laborec. V okolitých lesoch rastie predovšetkým buk, ale aj hrab, javor, breza, lieska a iné. V chotári je veľa lúk a pasienkov, ktoré s upadajúcim poľnohospodárstvom postupne zarastajú krovinami. Pod Kriačkovom sa nachádza aj významná prírodná rezervácia „Mokré lúky pod Čertižným“. V hlbokých lesoch nachádzajú ochranu rôzne druhy zveriny. Často v nich vidieť jeleňa, srnca, diviaka, líšky, zajace, ale aj vlkov, kuny, rysy, divú mačku, či jazveca. Od neskorej jari až do jesene sú rajom pre hubárov. V rieke sa v posledných rokoch objavil rak riečny.

Vlajka obce Čertižné

Obecná vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov žltého, modrého, bieleho a modrého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.

Informačná brožúra

Laborec je slovenská rieka dlhá 132,5 km. Je symbolom regiónu Zemplín, keďže je riekou, ktorá preteká takmer celým jeho územím zo severu na juh. Pomenovanie rieky má základ lab, ktorého pôvod je v indoeurópskom albh, s významom biely. To znamená bielu, svetlú rieku, podobne ako napríklad Labe. To dosvedčuje prastaré slovanské osídlenie. Podľa Melicha je názov Laborec odvodený z turecko-bulharského Albars, z čoho by podľa neho bolo v bulharsko-slovenskom bolo Lobors alebo Labors, z neho staromaďarsky Laborzsu alebo Laborszu, potom Laborc, s obmenami Laborc, Labruc, Labrac. Z maďarčiny podľa neho prešlo meno do slovenčiny a ukrajinčiny vo forme Laborca. Jeho význam by teda bol "hrdinský pardál". Podľa povesti (autor Anonymova kronika) je rieka pomenovaná po slovanskom (bielo-chorvátskom, rusínskom) veľmožovi Laborcovi, ktorý vládol v 9. storočí Užhorodu. Laborec pramení v Nízkych Beskydoch v obci Čertižné v nadmorskej výške 710 m n.m. a je dlhý 132,5 km. Priberá prevažne ľavostranné, pomerne rozvinuté prítoky Výravu, Udavu a Cirochu, s ktorými nad Humenným spolu vytvárajú vejár tokov.

Vitajte na oficiálnych stránkach obce Čertižné

Čertižné patrí k najvýznamnejším rusínskym obciam v Slovenskej republike. Leží 12 km na sever od Medzilaboriec, 2 km od prameňa rieky Laborec po jej oboch stranách v podhorskej oblasti Nízkych Beskýd. Nadmorská výška chotára sa pohybuje od 420 m do 830 m v rozlohe 2 372 hektárov. Najbližším mestom sú spomínané Medzilaborce, ktoré sú zároveň okresným mestom. Čertižniansky chotár od severovýchodu až po severozápad hraničí s Poľskou republikou v dĺžke necelých 10 km. Na západe susedí s chotárom Driečna asi v dĺžke 5 km, a na juhu s chotárom obce Habura – asi 6 km. Popisných čísel v obci je 226, z toho je približne 40 domov neobývaných. V Čertižnom žije 357 občanov (k 01.01.2015). Dominantou obce Čertižné je kostol z roku 1928. Historickou vzácnosťou je drevený vyrezávaný oltár zo začiatku 18. storočia. V centrálnej časti obce sa nachádza historická budova, bývalá žandárska stanica. Na priečelí tejto budovy sa nachádza pamätná tabuľa, pripomínajúca 14. marec 1935, známu čertižsko-haburskú vzburu. Obec Čertižné je významná najmä cintorínom, kde sú pochovaní takí významní činitelia, ako národný buditeľ Dobrianskij, Stavrovskij – Popradov, Chanat, Zuzuľak a ďalší, ktorí zohrali významnú úlohu v rozvoji našej obce a okolitého regiónu. K pozoruhodnostiam patria kamenné kríže, hlavne jeden z nich „Na Hrune“ s nápisom z roku 1903. Zaujímavým miestom je aj židovský cintorín „Medzi Potičky“ a taktiež kameň s vyrytými záhadnými znakmi „Za Lazky“. V novostavbe kultúrneho domu z roku 1974, ktorý je strediskom všetkého kultúrno-spoločenského diania v obci, sa nachádza sídlo Obecného úradu.

Počasie a podnebie

Chotár obce Čertižné patrí do klimatickej miernej oblasti. Je tu príjemné, zdravé podnebie a vďaka tomu, že sa v širokom okolí nenachádzajú žiadne veľké závody, je tu zdravé a čisté ovzdušie. Aj plynofikácia v obci prispela k čistote ovzdušia. Teplota v zimných mesiacoch klesá pod mínus 20 stupňov Celzia, v lete vystupuje aj nad plus 30 stupňov Celzia. Priemerný ročný úhrn zrážok presahuje 800 mm. Preto väčšia časť roka je vlhká. Ale veľké záplavy, ako aj suchá sa tu nevyskytujú. Sneh sa poväčšine drží od novembra do apríla.

Príroda

Obec Čertižné patrí do podhorskej oblasti Laboreckej vrchoviny. Je obkolesená bujne zalesnenými vrchmi s bohatou faunou a flórou. Naše lesy sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty so sídlom v Humennom. V okolitých vrchoch pramení viac malých potôčikov, ktoré sa spájajú do troch väčších potokov. Prostredný z nich je samotný Laborec. V okolitých lesoch rastie predovšetkým buk, ale aj hrab, javor, breza, lieska a iné. V chotári je veľa lúk a pasienkov, ktoré s upadajúcim poľnohospodárstvom postupne zarastajú krovinami. Pod Kriačkovom sa nachádza aj významná prírodná rezervácia „Mokré lúky pod Čertižným“. V hlbokých lesoch nachádzajú ochranu rôzne druhy zveriny. Často v nich vidieť jeleňa, srnca, diviaka, líšky, zajace, ale aj vlkov, kuny, rysy, divú mačku, či jazveca. Od neskorej jari až do jesene sú rajom pre hubárov. V rieke sa v posledných rokoch objavil rak riečny.

Vlajka obce Čertižné

Obecná vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov žltého, modrého, bieleho a modrého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.